Lajniak obyčajný (Geotrupes stercorarius), ľudovo nazývaný hovnivál, je chrobák z čaľade lajniakovité. Dorastá do dĺžky 2,5 cm, je tmavo sfarbený a pozornosť na seba nepúta len svojim leskom, ale aj zvláštnou záľubou v gúľaní malých hovienok v podobe guličky.
V Egypte bol hovnivál vysoko cenený.
Prečo by si taký múdry národ, ako sú starovekí Egypťania, zdobil svoje chrámy podobizňami hovniválov, zmieňoval ho v textoch a dokonca vyrábal na jeho obraz šperky? Bol symbolom boha, ktorý denno denne bez únavy gúľal kotúč Slnka po oblohe a robil to rovnako ako tento chrobáčik.
Existuje niekoľko druhov.
V skutočnosti to nie sú len obľúbené hovnivály, kto si s láskou tlačí svoju smradľavú guličku. Existuje mnoho druhov chrobákov, ktoré holdujú rovnakej záľube. Posvätný skarabeus predstavuje len špičku hromádky zástupcov takýchto chrobákov. Sú rôznej veľkosti, obdarené nádhernými farbami a rohmi, túlajú sa po tropických pralesoch aj horských lúkach. Väčšina zástupcov lajniakovitých si guličky nevytvára a mnohé trus a vôbec nepožierajú.
Na čom si zmlsnú?
Lajniakovité nie sú veľmi vyberavé v organických zvyškoch. Niektoré si pochutnávajú na rozkladajúcom sa ovocí a hubách, iné hodujú na mrcinách. Jeden z druhov dokonca žije na chrbtoch obrovských suchozemských slimákov a užíva si vietor v tykadlách, kým cmúľa ich sliz.
Nie sú zatiaľ veľmi známe druhy, ktoré aktívne lovia. V Brazílii sa však túlajú také, ktoré boli pristihnuté pri čine; klepietkami odseknú veľkému mravcovi hlavu a odgúľajú si ho do svojho podzemného brlohu. Určité druhy si trúfnu aj na živé stonožky.
Lajniaky v ekosystéme.
Od čias dinosaurov sú dôležitou súčasťou ekosystému. Ich dôležitosť v reťazci môžeme prirovnať k včelám. Keďže ich život nie je taký závideniahodný, máme tendenciu ich prehliadať, avšak keby svet nemal efektívny spôsob ako sa zbavovať zvyškov, premiestňovať ich a recyklovať, boli by sme obklopení hromadami mŕtvych tiel.