Poznáme dva druhy rozmnožovania, a to vegetatívne, teda pomocou odrezkov, alebo mladých výhonkov a generatívne, čo znamená, že na množenie používame semená. My sa zameriame na druhý spomínaný spôsob, teda rozmnožovanie semenami. Jeho výhodou je, že takto môžeme rozmnožovať v podstate úplne všetky druhy rastlín, okrem hybridov, kultivarov a niektorých ustálených záhradníckych foriem. Keďže prešli komplikovaným krížením, so semien by nám nevyrástla rovnaká rastlina. Naopak, nevýhodou tohto rozmnožovania je hlavne čas. Kým nám kvetiny dorastú do veľkosti, kedy budú môcť kvitnúť môže prejsť i niekoľko rokov.
Ak sa rozhodnete pre tento spôsob rozmnožovania, je potrebné zistiť, či semená klíčia na svetle, alebo v tme. Ak sa k tejto informácii nedopátrate, časť semien zasypte hlinou a časť nechajte ležať na jej povrchu. Takto máte istotu, že vám jedna z verzií určite začne klíčiť. Väčšine semien vyhovuje, ak ich umiestnite do mini pareniska. To si vyrobíte veľmi jednoducho. Použite nižšiu nádobu, na ktorej dno umiestnite vrstvu drenáže zo štrku, alebo menších kamienkov. Na ňu nasypte zmes rašeliny a piesku. Zmiešajte ich v pomere jedna ku jednej. Po tom ako vysejete semienka, nádobu prikryte skleneným, alebo plastovým poklopom. Pokiaľ taký nemáte, použite obyčajné mikroténové vrecúško.
Niektoré špeciálne druhy rastlín potrebujú o čosi rozdielny postup vysievania.Napríklad paprade klíčia iba v absolútnej tme a na stále vlhkej, sterilnej rašeline. Na svetlo ich môžete umiestniť až vtedy, keď sa nad zeminou objavia prvé zelené časti.
Mäsožravé rastliny potrebujú pre štart do života, čistú rašelinu, ktorú zalejeme väčším množstvom vody. Mala by pripomínať malý močiar. Semená rozhodíme na povrch a necháme ich voľne klíčiť. Zaujímavé je aj klíčenie niektorých vonkajších rastlín, ako napríklad akácií, alebo sekvojovca mamutieho. Vo voľnej prírode sa ich semená naštartujú až po rozsiahlych lesných požiaroch. Ak ich chcete pestovať, musíte ich pred umiestnením do pôdy obariť vriacou vodou.